PODER HUDISIAL (E ‘TERSER PODER’) PA E TERSER KAMINDA



E di seis Karta Habrí na Poder Hudisial

NOS TIN KU SKOHE: “We may have democracy, or we may have wealth concentrated in the hands of a few, but we can’t have both”. Opinion di Hues Louis D. Brandeis († 1941), miembro di Korte Supremo di Merka. Ku otro palabra, sea bo tin un élite chikitu y riku, òf bo tin demokrasia. Pero bo no por tin tur dos pareu!

Na aña 2014 e organisashon Ingles pa ayudo soshal ‘Oxfam’ a publiká un rapòrt titulá: ‘Working for the Few’. Oxfam a kalkulá ku e 85 hende mas riku na mundu ta poseé mesun tantu rikesa ku mitar di e poblashon mundial mas pober kombiná. Segun Brandeis nos no tin demokrasia pues. Nos tin plutokrasia (= gobièrnu di y pa e rikunan). E rikunan ta kumpra partidonan polítiko kompleto. Y nan ta kontrolá pueblo via di nan propio media.

DEN E RAPÒRT ‘WORKING FOR THE FEW’ Oxfam ta remarká tambe ku e tipo di konsentrashon ekstremo di poder ekonómiko aki ta kousa tenshon soshal y por kondusí na kiebro total di komunidat. Simplemente bisá, e ta kousa rebelion y guera. Nos ta mira esei tòg?

Y e ta kondusí na algu otro tambe. E ta hasi y mantené hende pober iresponsabel. Aki nos NO kier men kriminalidat, ku semper tin su atrakshon fuerte pa hende pober pa motibu di nan nesesidat severo y konstante. Nan meresé honor pa e hecho ku mayoria di nan ta keda honesto y rasonabel tòg! Pero nos no kier men esei. Nos kier men ku desigualdat ekonómiko ekstremo ta hasi e asina yamá ‘have-nots’ iresponsabel. Pasobra responsabilidat ta kuminsá ora un hende ta poseé algu. E ta kuminsá ku propiedat.

TA APSURDO pa pone defensa di e Siudat den man di esnan ku no ta poseé niun pida di dje. Niun pida di e Siudat, nos kier men. Niun kas, niun pida di tereno, nèt nèt nada. E proménan ku ta kore bai òf ta kuminsá yuda e enemigu, ta nan. E Griego klásiko ku a mustra riba e hecho aki, tabata sabí. E tabata referí espesífikamente na katibunan. Ta apsurdo di spera di katibunan ku nan lo bringa pa defendé e Siudat (òf e ‘Sosiedat’). Nan no tin NADA di pèrdè. Responsabilidat ta kuminsá ora un hende ta poseé algu.

Bèk na 2015. Di kon esnan ku no ta poseé nada lo mester bai traha pa e 85 hende mas riku na mundu? Di kon? Oké, pa keda na bida nan lo traha pa sueldo. Pero responsabilidat y amor pa trabou? Lubidá! Esei ta kuminsá ora un hende ta poseé algu. Kualkier persona lo defendé su propio kas hasta ku su bida. Pero kende lo defendé e kompania di su doño di trabou, miéntras ku e mes no ta poseé niun pida di dje? Kualkier doño di trabou ku no por paga su trahadónan mas, sa for di propio eksperensha amargo kon leal realmente nan ta. Pero, sea honesto. Ta lógiko. No spera algu di otronan ku abo tampoko lo no a duna.

E REGLA DI ORO. Loke abo no kier pa otronan hasi ku bo, no hasi esei ku otronan. Den forma negativo nos por formul’é asin’aki: Loke abo lo no a duna, no spera esei di otronan tampoko. Pues no spera lealtat y responsabilidat di otronan, si abo mes den mesun situashon tampoko lo no a duna esei. Ta konosí ku katibunan lo traha pa keda na bida y pa miedu di kastigu. Pero bo ta spera dedikashon y lealtat di nan? Di kon bo ta spera esei di katibunan di sueldo anto?

Un katibu di sueldo ta un mitar katibu. Y meskos ku un mitar bèrdat ta un mentira kompleto, un mitar katibu ta un esklabo kompleto. No spera responsabilidat y dedikashon di esklabonan, tanten no ta duna nan responsabilidat. Y responsabilidat ta kuminsá ku propiedat. Di un sosio bo mag spera dedikashon y lealtat, pero di un katibu di sueldo nò. Pues bo tin ku perkurá pa bo trahadónan bira bo sosio, pa bo por spera di nan loke bo mag spera.

GIVE THEM PEANUTS AND YOU GET MONKEYS. E dicho aki ta splika e idea basta bon. Keda sin duna trahadónan akshon den bo kompania, anto bo ta haña esklabonan iresponsabel. Ku e palabra ‘duna’ aki, nos NO kier men ‘regalá’. Nos kier men ‘bende’. PERO trahadónan lo no por wòrdu obligá pa paga ku nan sèn di spar. Al kontrario. Nan por paga ku e dividendo ku e akshonnan mes ta generá. Den mayoria kaso ta tuma +/- 13 aña pa kaba paga ku dividendo.

E Terser Kaminda no ta duna solushon pa sektor empresarial so. A desaroyá instrumentonan finansiero ku ta finansiá TUR HENDE (= tur hòmber, muhé y hasta mucha) pa poko poko pero sigur, nan tur por kumpra akshon den Kapital Produktivo, manera akshon den kompanianan públiko, ‘real estate’, propiedat intelektual, materianan prima y rekursonan natural. Esaki no ta soshalismo, ni kapitalismo. Ta un bon kombinashon di ambos: E Terser Kaminda Hustu.

SI NOS KIER PAS, nos lo mester parti. E desigualdat ekstremo ku nos a krea despues di Kaida di e Muraya di Berlin, ta kondusí na problemanan soshal y gueranan perpetuo. Pero polítika lo no trese niun kambio den esaki. Pasobra ta polítika mes a krea e situashon aki. Y polítika a prueba tambe ku bo por gana guera y elekshon usando strategia di Sun Tzu y Machiavelli, pero bo no por gana Pas asin’ei. Pero ta eksistí un Terser Kaminda pa parti poko poko y na un manera hustu, responsabel y rasonabel.

Ta p’esei nos ta hasi un yamada riba Poder Hudisial. Solamente Korte lo por trese e balansa riba lokual e Terser Kaminda ta basá. Y balansa lo trese pas. Ta p’esei GMS (= ‘Golden Meand Society’) ta traha via di Korte. Por kompará esaki ku e organisashon Merikano ‘ACLU’ (American Civil Liberties Union). Nos ta usa mesun método. Pa mas splikashon, lesa e buki ‘Paradigm Regained’, ku bo por haña aki: www.arcocarib.com

Òf aki: www.unitedstatesofarcadia.org

KORTE SUPREMO DI INDIA a splika ku si nan ta pasivo y keda sin intervení ora ta toka derechonan fundamental, e derechonan aki lo keda un ‘teasing illusion’ (un ilushon ku ta tenta) pa semper. Ta p’esei e Korte Supremo aki a kuminsá intervení. Y na yüni 2015 Korte di Den Haag tambe a mira e lus aki. Nan a ordená Hulanda pa baha e volúmen di gasnan ku ta kalentá atmósfera ku 25% promé ku aña 2020. Pues poko poko un kambio a kuminsá.

Korte Konstitushonal di Zuid-Afrika tambe a yega di saka e tipo di verediktonan aki. Pues nos ta mira ku e Terser Poder a kuminsá move rònt mundu. E sinkronisidat aki no ta koinsidensia. Pero e ta bon biní. Y si nos por logra splika e Terser Kaminda na e Terser Poder, e ora ei e trabou por kuminsá na serio. E introdukshon mas simpel ta e buki: ‘Cuba, a New Beginning’. Y ya bo a komprondé kaba. Bo por hañ’é aki: www.arcocarib.com

E mihó manera pa perkurá ku hende lo NO lesa bo buki, ta pa pidi nan pa les’é. Pero nos ta pidi’é tòg. Pasobra segun ekspertonan eksterno ‘Cuba, a New Beginning’ ta e introdukshon mas simpel ku tin. E ta na Spañó tambe. Esnan ku kier sa mas detaye – y nos kier a urgi espesífikamente miembronan di Poder Hudisial –, por bai na e website aki: www.cesj.org

E ‘Golden Meand Society’ (GMS) ta sugerí solushon. No solamente análisis y lamentonan kon malu e situashon a bira. Krítika sin solushon ta manera un misil sin kargo. E ta prek un tiki, pero no tin impakto real.

Bonaire, 5 di sèptèmber 2015
Michiel Bijkerk